MENU

Deratizácia

Komplex opatrení zameraných na ničenie zdraviu nebezpečných a hospodársky škodlivých hlodavcov. Ide hlavne o rody patriace do čeľade myšovitej (potkan obyčajný, potkan čierny, myš domová) a hrabošovitej (hraboš poľný, hryzec vodný).

DERATIZÁCIA – POVINNÁ DERATIZÁCIA PRE VŠETKY PREVÁDZKY! (pravidelne 2 x ročne) v súlade s HACCP a platnou legislatívou Zákon č.355/2007 Všetky zásahy a úkony spracujeme podľa platných zákonov a vy sa vyhnete vysokej pokute pri kontrole z hygieny!

Deratizáciu je potrebné vykonávať pravidelne dvakrát do roka, a to na jar a na jeseň. Jarná deratizácia je dôležitá práve preto, že potkany sú po zime vyhladované a v snahe nájsť si čo najviac potravy, sa snažia dostať čo najbližšie k zdrojom svojej obživy. Jesenná deratizácia je dôležitá preto, že pred zimou si potkany hľadajú teplejšie miesta a vhodné úkryty na prezimovanie, aby mohli v pokoji prežiť tvrdšie podmienky, ktoré zima prináša.

Ničenie hlodavcov voľne dostupnými prípravkami je menej efektivne ako profesionalna likvidácia. Pri používaní voľne dostupných deratizačných prípravkov (z obchodov) si treba uvedomiť, že tieto majú niekoľkonásobne NIŽŠIU koncentráciu účinných látok ako prípravky používané profesionálnymi deratizačnými firmami. Takáto deratizácia má oveľa nižšiu úspešnosť ako profesionálna. Výsledná suma je pri neprofesionálnych prípravkoch nakoniec x-násobne drahšia

Potkan hnedý

Samička je schopná rozmnožovania asi od 11. týždňa, keď dosiahne hmotnosť 115 gramov.. Za 21 – 24 dní samička rodí 6 – 11 mláďat, ktoré kojí asi 3 týždne. Samica odchováva 3 vrhy do roka, vo výborných podmienkach môže mať 5 a viac vrhov. Oplodnenie môže byť – podobne ako väčšina ďalších myšovitých – už 24 hodín po pôrode.

Potkan je aktívny hlavne v noci. Dokáže plávať a vďaka ostrým pazúrom veľmi dobre lezie. V prípade, že sa potkan dostane do nebezpečenstva je agresívny a útočí. Potkan má slabý zrak, ale veľmi dobre vyvinutý čuch. Potkan žije v kolóniách, kde najsilnejší samec je vodcom.

Potkan dosahuje hmotnosť priemerne od 150 do 500 gramov. Je všežravý, za deň skonzumuje okolo 20 g potravy.

Choroby prenášané potkanmi – listerióza, mor, besnota, zápal mozgových blán.

Myš domová

Ako divé zviera žije myš domová najmä v ľudských obydliach, pričom spôsobuje škody na úrode a uskladnených potravinách. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, môže žiť a množiť sa bez pitia vody.  Je nočným zvieraťom aktívna v noci, dobre šplhá a pláva. V letnom období môže žiť aj vo voľnej prírode. Koncom leta sa sťahuje do budov, kde prežíva zimné obdobie. Dospelá myš domová má asi 9 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost. Má sivožltú farbu. Živí sa prevažne rastlinou potravou, najmä semenami rastlín.  

V priaznivých podmienkach sa množí celý rok. Brezivosť trvá 19 – 21 dní. Vo vrhu má 5 – 6 mláďat. Mláďatá v 10. deň života získavajú osrstenie, na 14. deň zrak a 25. deň sa už dokážu samostatne uživiť. Myš sa dožíva jeden, maximálne dva roky. Pohlavne dospievajú v 2. – 3. mesiaci.

Vedeli ste?

Rozdiel medzi potkanom a myšou je celkom jasný. Okrem rozdielnej veľkosti existuje niekoľko ďalších spôsobov, ktorými sa tieto dva hlodavce líšia: Potkany sú vo všeobecnosti všežravé, okrem mäsa jedia ovocie, zeleninu a hmyz; naopak, myši sú hlavne bylinožravce, ktoré jedia hlavne semená a obilniny. Potkany zvyčajne žijú v kolóniách; Myši však vo všeobecnosti žijú osamelo. Potkany môžu merať až 20 cm na dĺžku od nosa po špičku chvosta; naopak, myši merajú 8- 10 cm od nosa po špičku chvosta. Pokiaľ ide o ich prirodzené biotopy, potkany zvyčajne žijú v urbanizovaných oblastiach v blízkosti bohatých zdrojov potravy, ako sú skládky odpadu alebo ľudské obydlia; Myši však radšej žijú vo vidieckych oblastiach mimo priameho ľudského kontaktu, ako sú poľnohospodárske tábory.

Dezinsekcia = HUBENIE HMYZU

Je súbor opatrení vykonávaných chemickými, biologickými a fyzikálnymi metódami za účelom ničenia škodlivých, epidemiologicky a hospodársky závažných a obťažujúcich hlavne synatropných druhov článkonožcov (žijúcicj v blízkosti človeka). ako je šváb, rus, ploštica, blcha, voš, mravec, mucha, kobylky a pod., ktorí môžu byť prenášačmi chorôb alebo spôsobujú škody na poľnohospodárskej výrobe, či výrobkoch.  Preventívna dezinsekcia: predstavuje súbor opatrení, ktoré zabraňujú vznikaniu, zahniezdeniu, rozmnoženiu a šíreniu škodlivých článkonožcov. Používajú sa predovšetkým mechanické a fyzikálne metódy. Represívna dezinfekcia: vykonáva sa až pri výskyte škodlivých článkonožcov v danom objekte.

Metódy vykonávania dezinsekcie:

1. Mechanické metódy: pasce, lepové pásy, lapače;

2. Fyzikálne metódy: využitie vyššej teploty (od 60 °C). Hlavne vlhké teplo – vyváranie, žehlenie, ultrafialové lampy v kombinácii s elektrickou sieťkou;

3. Biologické metódy: využívajú prirodzených nepriateľov hmyzu, tzv. predátorov, napr. dravý hmyz, dravé roztoče. Ďalej využívajú pôvodcov chorôb hmyzu – vírusy, baktérie, plesne a huby.

4. Chemické metódy: v praxi sa používajú najčastejšie. Chemické látky používané na ničenie škodlivého hmyzu sa nazývajú insekticídy.

Švaby

Šváby sú všeobecne odolný hmyz, rýchlo sa rozmnožujú, a dokonale sa ukrývajú. Voľnopredajné prípravky nie sú účinné a ich používanie zapríčiňuje rozliezanie švábov do okolitých miestností či susedných bytov. Pre úspešné zlikvidovanie švábov je potrebné kontaktovať špecialistov na likvidáciu.

Šváby patria medzi epidemiologicky závažný hmyz a pre zdravie človeka predstavujú hrozbu, svojimi nohami a trusom kontaminujú potraviny a niektoré druhy môžu prenášať aj rôzne pre človeka nebezpečné ochorenia.  Pri nedostatku potravy sa môžu živiť aj papierom. A ak nie je žiadna potrava na okolí, pokojne sa stanú kanibalmi – požierajú sa navzájom. Aktívne sú najmä v noci a ukrývajú sa na tmavých miestach

Druhy u nás vyskytuúcich sa švábov:
1. Švab obyčajný
2. Švab americký
3. Švab pásavý
4. Rus domový

Životný cyklus

Ploštica posteľná Cimex lectularius

Ploštica posteľná je hrdzavočervený bezkrídly hmyz veľký 5 – 9 mm, napáda svoje obete spiace za tmy. Cez deň sa ukrýva v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, tapetami a pod Oplodnená samička môže naklásť 5-15 vajíčok denne. Za život môže jedna samička naklásť 200 až 500 vajíčok.

Medzi najlepšie a najúčinnejšie spôsoby likvidácie ploštíc patrí opakovaná aplikácia postreku s reziduálnym účinkom 2 – 3 zásahy.  Všetky ostatné metódy sú doposiaľ klasifikované ako pomocné a nevedú k 100% vyhubeniu ploštíc. 

Para a vysoká teplota: ploštice síce neprežívajú vysoké teploty, ale táto metóda hubenia je metódou pomocnou. Pri použití pary sa musí ošetriť 100% povrchov, čo je nemožná záležitosť. Ploštice sú parazity, ktoré sa ukrývajú vo veľmi tesných priestoroch umiestnených aj hlboko v materiáloch, ktorú nie je schopná vysoká okolitá teplota narušiť.

Vysávače, obaly matracov, pasce, para, vysoká alebo nízka teplota sú pomocné metódy, ktoré môžu znížiť početnosť ploštíc, avšak nie ich vyhubiť.

Ako rýchlo množia ploštice?

Graf zobrazuje neobmedzené rozmnožovanie ploštice posteľnej po dobu pol roka v prípade ideálnych podmienok a bez akéhokoľvek zásahu človeka. Jedna dospelá samička ploštice môže zniesť približne 1-5 vajíčok denne. Táto štúdia predpokladala, že to bude 1 vajíčko denne. Z vajíčok sa po pár dňoch liahnu malé nymfy, ktoré dospievajú po 30 dňoch. To znamená, že po 30 dňoch už novo-vyliahnuté ploštice môžu tiež začať klásť vajíčka. Ďalším predpokladom bolo, že pri každom vyliahnutí budú 4 samce a 3 samičky. A takto by potom mohlo vyzerať zamorenie (infestácia) plošticami po pol roku, presne 13328 ploštíc.

Vývoj Ploštice posteľnej

1 vajíčko
5 nymfálnych štádií
1 dospelá ploštica ( samček alebo samička)

Samčekovia ploštíc koplujú so samičkami traumaticky - špeciálnym orgánom prepichujú ich telo (najčastejšie so spodnej časti zadočku) a ukladajú do nich spermie  doma sania krvi : 5 - 20 minút doba medzi dvoma saniami krvi : 3 -15 dní dĺžka života dospelých ploštíc : 6 - 24 mesiacov doba kladenia vajíčok po párení : 3 - 10 dní, množstvo 5 - 10 denne doba liahnutia : 7 až 15 dní  doba prechodu medzi dvoma vývojovými štádiami : 3 - 7 dní

PLYNOVANIE/ FUMIGACIA

V rámci nami poskytovaných služieb ponúkame aj tzv. fumigáciu. Ide o vysoko účinný spôsob likvidácie škodcov všetkého druhu pomocou plynu, ktorým sa ošetruje voľne skladovaný tovar, silové bunky, kontajnery, chaty, domy, nábytok a pod. Fumigácia je považovaná z a najmenej invazívnu a poškodzujúcu formu likvidácie pre materiálne prostredie, a preto je ideálnym zásahom pre likvidáciu lezúceho a lietajúceho hmyzu ako je moľa, lesak, pilus, lykožrút, červotoč a pod.

Dezinfekcia

Je to súbor opatrení, ktoré majú za cieľ prerušiť cestu šírenia nákazy od zdroja (pôvodcu) nákazy k vnímavému jedincovi, likvidácia čo najväčšieho počtu choroboplodných alebo nežiaducich mikroorganizmov. Dezinfekcia proces, pri ktorom sa ničia patologické mikroorganizmy použitím účinných metód. Používajú sa pri tom fyzikálne i chemické prostriedky. Dezinfekčné prípravky ničia živú hmotu na predmetoch.

Domov